Biblické štúdium

Pravidelné biblické štúdium Biblie – sobotná škola do ktorej sa môžete zapojiť prebieha v našom zbore každú sobotu od 9:00 hod.

 

Viac informácií o sobotnej škole a študijné materiály nájdete aj na www.casd.sk/sobskola

 


VÍŤAZSTVO EVANJELIA

Mnohí historici sú presvedčení, že tri najdôležitejšie desaťročia svetových dejín sa
odohrali, keď malá skupinka ľudí, prevažne Židov, v moci Svätého Ducha priniesla
svetu evanjelium. Kniha Skutky apoštolov je záznamom týchto rozhodujúcich desaťročí,
ktoré sú časovo ohraničené Ježišovým vzkriesením v roku 31 a koncom Pavlovho
prvého väznenia v Ríme v roku 62 (Sk 28,30). Kniha musela vzniknúť krátko po tomto
období, lebo jej rozprávanie sa končí práve v čase Pavlovho čakania na súd, hoci dnes
vieme, že apoštol bol napokon z väzenia prepustený a pokračoval vo svojom misijnom
úsilí. To všetko až do času, keď Pavla o niekoľko rokov znova zatkli, a potom
v Ríme popravili v roku 67.
Hoci kniha samotná o autorovi mlčí, cirkevná tradícia ho identifikuje ako Lukáša,
„milovaného lekára“ (Kol 4,14) a Pavlovho spolupútnika (2Tim 4,11; Filem 1,24). Lukáš
je tradične pokladaný aj za autora tretieho evanjelia, ktoré je onou „prvou knihou“
(Sk 1,1; pozri aj Luk 1,3), ktorú adresoval Teofilovi. Evanjelium podľa Lukáša a Skutky
apoštolov tvoria dvojicu kníh, ktoré hovoria opôvode kresťanstva (Ježišov život a jeho
služba) a o rozšírení kresťanstva (apoštolské misijné úsilie).
Tieto dve knihy tvoria svojou dĺžkou viac ako štvrtinu celej Novej zmluvy, čo je najväčší
príspevok jedného autora. Keď Pavol píše kresťanom do Kolos, oLukášovi sa vyjadruje
nielen ako o„milovanom lekárovi“, ale z kontextu vyplýva, že išlo o kresťana z pohanov,
teda nie „spomedzi obrezaných“ (Sk 4,7–14). To by znamenalo, že Lukáš je spomedzi
autorov Novej zmluvy jediný s nežidovským pôvodom.

Práve Lukášov pôvod môže vysvetľovať jeden z hlavných dôrazov jeho kníh – univerzálnosť spasenia. Boh nikoho neuprednostňuje. Cirkev dostala poverenie, aby niesla svedectvo všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich sociálne postavenie, národnostnú príslušnosť, rasu alebo pohlavie (Sk 1,8; 2,21.39.40; 3,25; 10,28.34.35). Ak v tom cirkev zlyháva – pre pohodlnosť alebo predsudky – deformuje tým evanjelium a koná v protiklade so základnými pravdami Božieho slova. Pred Bohom sme si všetci rovní; sme hriešnici a potrebujeme vykúpenie, ktoré je v Ježišovi Kristovi.
Nie je preto náhoda, že Lukášovým hlavným hrdinom je Pavol, „apoštol pohanov“
(Rim 11,13), ktorého službe venuje takmer dve tretiny svojej knihy.
Medzi ďalšie dôležité témy knihy Skutky apoštolov patria: Božia zvrchovanosť a jeho
zámer (Sk 17,24.25; 20,27; 23,11), vyvýšenie Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa (Sk
2,32.36; 3,13.15; 4,10–12; 5,30.31) a predovšetkým úloha Ducha v zmocnení a vedení
cirkvi pri plnení jej poslania (Sk 2,1–4; 4,24–31; 8,14–17.29.39; 10,19.20). Lukáš vo
svojej knihe opakovane ukazuje, že „úspechy“ ranej cirkvi neboli výsledkom ľudskej
múdrosti či ľudských schopností. A to bol aj prípad apoštola Pavla (pozri 1Kor 15,10).
Skutky apoštolov sa venujú formatívnemu obdobiu cirkvi, ktorá rástla organizačne
aj teologicky. Vidíme to napríklad v spôsobe, akým sa cirkev vyrovnávala s otázkami,
medzi ktoré patrili: čas druhého príchodu Ježiš Krista, postavenie pohanov a úloha viery v spasení. Obrovské dielo, ktoré cirkev vykonala v priebehu krátkeho času, je
trvalým svedectvom o tom, čo Boh môže vykonať prostredníctvom ľudí, ktorí majú
pokorné srdcia, modlia sa, vedia prekonávať vzájomné rozdiely a nechajú sa viesť
Duchom na Božiu česť a slávu.
Kniha Skutky apoštolov je príbehom veriacich, ktorých si Boh povolal na začatie
ohromného diela. Čo sa môžeme naučiť z ich príbehu dnes, keď nás Boh povoláva,
aby sme zavŕšili jeho dielo?