Čomu veríme

 

ZÁKLADNÉ VIEROUČNÉ VÝROKY

Adventisti siedmeho dňa prijímajú Bibliu za svoje jediné vyznanie viery a z nej odvodzujú základné vieroučné články. Ďalej uvedené vieroučné výroky sú výrazom toho, ako cirkev učenie Písma chápe a vyjadruje. K revízii týchto výrokov môže dôjsť na zasadnutí Generálnej konferencie, keď cirkev pod vedením Ducha Svätého dospeje k plnšiemu pochopeniu Písma alebo nájde výstižnejšie výrazy na vyjadrenie toho, čo učí sväté Božie slovo.

1. Písmo sväté

Písmo sväté, Starý i Nový zákon, je písané Božie slovo, ktoré bolo dané Božou inšpiráciou. Inšpirovaní autori hovorili a písali pod vplyvom Ducha Svätého. V tomto Slove Boh zveril ľudstvu poznanie potrebné na spasenie. Písmo Sväté je najvyšším, autoritatívnym a neomylným zjavením Božej vôle. Je meradlom charakteru, skúšobným kameňom skúsenosti, autoritatívnym základom učenia a spoľahlivým záznamom Božích skutkov v dejinách. (Ž 119,105; Prísl 30,5.6; Iz 8,20; Ján 17,17; 1 Tes 2,13; 2 Tim 3,16.17; Žid 4,12; 2 Pet 1,20.21)

2. Trojjediný Boh

Boh je jeden: Otec, Syn a Duch Svätý, jednota troch osôb od večnosti. Boh je nesmrteľný, všemohúci, vševediaci, zvrchovaný a všadeprítomný. Je nekonečný a presahuje ľudské chápanie. Napriek tomu je známy prostredníctvom svojho sebazjavenia. Bohu, ktorý je láska, patrí navždy večná úcta, sláva i služba všetkého tvorstva. (1 Moj 1,26; 5 Moj 6,4; Iz 6,8; Mat 28,19; Ján 3,16; 2 Kor 1,21.22;13,14; Ef 4,4–6; 1 Pet 1,2)

3. Otec

Boh, večný Otec, je Stvoriteľ, Pôvodca, Udržiavateľ a zvrchovaný Vládca celého stvorenia. Je spravodlivý a svätý, milosrdný a milostivý, dlhozhovievajúci, plný neochvejnej lásky a vernosti. Moc a vlastnosti prejavené v Synovi a v Duchu Svätom sú tiež tými, ktoré má Otec. (1 Moj 1,1; 5 Moj 4,35; Ž 110,1; Ján 3,16; 14,9; 1 Kor 15,28; 1 Tim 1,17; 1 Ján 4,8; Zj 4,11)

4. Syn

Boh, večný Syn, sa stal človekom v Ježišovi Kristovi. Prostredníctvom neho boli stvorené všetky veci, zjavený Boží charakter, uskutočnilo sa spasenie ľudstva a svet je ním súdený. Večný pravý Boh sa v Ježišovi Kristovi stal tiež pravým človekom. Počatý z Ducha Svätého, narodil sa z Márie, panny. Žil a bol pokúšaný ako človek, a napriek tomu bol dokonalým stelesnením Božej spravodlivosti a lásky. Svojimi zázrakmi prejavil Božiu moc a preukázal, že je Boží zasľúbený Mesiáš. Dobrovoľne trpel a namiesto nás zomrel na kríži za naše hriechy. Vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesia a slúži v nebeskej svätyni v náš prospech. Znovu príde v sláve, aby navždy vyslobodil svoj ľud a obnovil všetky veci. (Iz 53,4–6; Dan 9,25–27; Luk 1,35; Ján 1,1–3.14; 5,22; 10,30; 14,1–3,9,13; Rim 6,23; 1 Kor 15,3.4; 2 Kor 3,18; 5,17–19; Fil 2,5–11; Kol 1,15–19; Žid 2,9–18; 8,1.2)

5. Duch Svätý

Boh, večný Duch, spolupôsobil s Otcom a Synom pri stvorení, vtelení a vykúpení. Duch Svätý je osobou rovnako ako Otec a Syn. Inšpiroval pisateľov Biblie. Napĺňal Kristov život mocou. Pozýva a presviedča ľudí. Tých, ktorí ho poslúchnu, obnovuje a premieňa na Boží obraz. Poslaný Otcom a Synom, aby bol vždy s Božími deťmi, obdarúva cirkev duchovnými darmi, zmocňuje ju vydávať svedectvo o Kristovi a v súlade s Písmom ju uvádza do všetkej pravdy. (1 Moj 1,1.2; 2 Sam 23,2; Ž 51,11; Iz 61,1; Luk 1,35; 4,18; Ján 14,16–18.26; 15,26.27; 16,7–13; Sk 1,8; 5,3;10,38; Rim 5,5; 1 Kor 12,7–11; 2 Kor 3,18; 2 Pet 1,21)

6. Stvorenie

Boh zjavil v Písme spoľahlivú a historickú správu o svojej stvoriteľskej činnosti. Stvoril vesmír a v nedávnom šesťdňovom stvorení stvoril „nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich a siedmeho dňa odpočíval“. Tak ustanovil sobotu ako trvalý pamätník svojho diela vykonaného a dokončeného v priebehu šiestich doslovných dní, ktoré spolu so sobotou predstavovali rovnakú jednotku času, ktorá je dnes nazývaná  týždňom. Prvý muž a žena boli stvorení na Boží obraz ako vrcholné dielo stvorenia. Získali vládu nad svetom a zodpovednosť starať sa oň. Svet bol po dokončenom stvorení „veľmi dobrý“ a zvestoval Božiu slávu. (1 Moj 1; 2; 5; 11; 2 Moj 20,8–11; Ž 19,2–7; 33,6.9; 104; Iz 45,12.18; Sk 17,24; Kol 1,16; Žid 1,2; 11,3; Zj 10,6; 14,7)

7. Prirodzenosť človeka

Muž a žena boli stvorení na Boží obraz, vybavení individualitou a schopnosťou slobodne myslieť a konať. Aj keď boli stvorení ako slobodné  bytosti, sú závislí od Boha životom, dýchaním a všetkým ostatným. Každý človek je nedeliteľnou jednotou telesných, duchovných a duševných prejavov. Keď naši prví rodičia neposlúchli Boha, popreli svoju závislosť od neho a stratili tým svoje vznešené postavenie pod Božou vládou. Boží obraz v nich bol porušený, a stali sa korisťou smrti. Ich potomkovia dedia túto padlú prirodzenosť s jej následkami, rodia sa so slabosťami a náklonnosťami k zlému. Boh však v Kristovi zmieril svet so sebou a svojím Duchom obnovuje v smrteľných ľuďoch, ktorí robia pokánie, obraz ich Tvorcu. Stvorení na Božiu slávu sú povolaní milovať Boha, milovať sa navzájom a starať sa o svoje životné prostredie. (1 Moj 1,26–28; 2,7.15; 3; Ž 8,4–8; 51,5.10; 58,3; Jer 17,9; Sk 17,24–28; Rim 5,12–17; 2 Kor 5,19.20; Ef 2,3; 1 Ján 3,4; 4,7.8.11.20)

8. Veľký spor

Celé ľudstvo je vtiahnuté do veľkého sporu medzi Kristom a satanom, v ktorom ide o Boží charakter, Boží zákon a Božiu zvrchovanú vládu nad vesmírom. Tento spor sa začal v nebi, keď jedna zo stvorených bytostí, obdarená možnosťou voľby, sa začala povyšovať. Stala sa satanom, Božím odporcom, ktorý do odboja strhol časť anjelov. Zviedol Adama a Evu do hriechu, a tým uviedol ducha vzbury na našu zem. Hriech znetvoril Boží obraz v ľuďoch, narušil poriadok v stvorenom svete a zapríčinil skazu celej zeme potopou, ako to predstavuje historická správa v 1 Moj 1–11. Celé tvorstvo pozoruje náš svet, ktorý sa stal javiskom vesmírneho sporu, na konci ktorého bude Boh lásky obhájený. Na pomoc v tomto spore posiela Kristus svojmu ľudu Ducha Svätého a verných anjelov, ktorí majú veriacich viesť, chrániť a podporovať na ceste spasenia. (1 Moj 3; 6–8; Jób 1,6–12; Iz 14,12–14; Ez 28,12–18; Rim 1,19–32; 3,4; 5,12–21; 8,19–22; 1 Kor 4,9; Žid 1,14; 1 Pet 5,8; 2 Pet 3,6; Zj 12,4–9)

9. Kristov život, smrť a zmŕtvychvstanie

Jediný zmierujúci prostriedok za ľudský hriech Boh poskytol v Kristovom živote dokonalej poslušnosti Božej vôle, v jeho utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní. Tí, ktorí vierou prijímajú toto zmierenie, môžu mať večný život a celé tvorstvo môže lepšie chápať nekonečnú a svätú lásku Stvoriteľa. Toto dokonalé zmierenie obhajuje spravodlivosť Božieho zákona i Božiu láskyplnú povahu, pretože odsudzuje náš hriech a poskytuje nám odpustenie. Kristova smrť je zástupná a očisťujúca, zmierujúca a premieňajúca. Kristovo zmŕtvychvstanie zvestuje Božie víťazstvo nad mocnosťami zla a tým, ktorí zmierenie prijímajú, zaručuje konečné víťazstvo nad hriechom a smrťou. Vyhlasuje vládu Ježiša Krista, pred ktorým sa skloní každé koleno na nebi i na zemi. (1 Moj 3,15; Ž 22,1; Iz 53; Ján 3,16; 14,30; Rim 1,4; 3,25; 4,25; 8,3.4; 1 Kor 15,3.4.20–22; 2 Kor 5,14.15.19–21; Fil 2,6–11; Kol 2,15; 1 Pet 2,21.22; 1 Ján 2,2; 4,10)

10. Skúsenosť spasenia

Z nekonečnej lásky a milosrdenstva Boh kvôli nám stotožnil s hriechom Krista, ktorý hriech nepoznal, aby sme sa v ňom smeli stať pred Bohom spravodlivými. Pod vplyvom Ducha Svätého si uvedomujeme svoju úbohosť, uznávame svoju hriešnosť, ľutujeme svoje previnenia a veríme v Ježiša ako Spasiteľa a Pána, ako zástupcu i vzor. Táto zachraňujúca viera, ktorá prijíma spasenie, vzniká pôsobením Božej moci prostredníctvom Písma a je darom Božej milosti. Prostredníctvom Krista sme ospravedlnení, prijatí za Božích synov a Božie dcéry a vyslobodení z nadvlády hriechu. Prostredníctvom Ducha sme znovuzrodení a posvätení. Duch obnovuje našu myseľ, do nášho srdca vpisuje Boží zákon lásky a dáva nám moc žiť svätým životom. Ak zostávame v ňom, stávame sa účastníkmi božskej prirodzenosti a máme istotu spasenia teraz i na súde. (1 Moj 3,15; Iz 45,22; 53; Jer 31,31–34; Ez 33,11; 36,25–27; Hab 2,4; Mar 9,23.24; Ján 3,3–8.16; 16,8; Rim 3,21–2 6; 5,6–10; 8,1–4.14–17; 10,17; 12,2; 2 Kor 5,17–21; Gal 1,4; 3,13.14.26; 4,4–7; Ef 2,4–10; Kol 1,13.14; Tít 3,3–7; Žid 8,7–12; 1 Pet 1,23; 2,21.22; 2 Pet 1,3.4; Zj 13,8)

11. Rast v Kristovi

Svojou smrťou na kríži Ježiš zvíťazil nad mocnosťami zla. Ako ten, ktorý počas svojej pozemskej služby premáhal démonov, zlomil ich moc a spečatil ich konečný osud. V Ježišovom víťazstve spočíva aj naše víťazstvo nad mocnosťami zla, ktoré sa nás pokúšajú stále ovládať, aj keď s Kristom žijeme v pokoji, v radosti a v istote jeho lásky. Teraz nás posilňuje Duch Svätý, ktorý v nás prebýva. Trvalé odovzdávanie Ježišovi ako Pánovi a Spasiteľovi nás oslobodzuje od bremien minulých hriechov. Nežijeme už v temnotách, v strachu zo zlých mocností, v nevedomosti a nezmyselnosti predošlého života. Ježiš, ktorý nás vyslobodil, nás povoláva, aby sme neustále rástli do podoby jeho povahy, aby sme s ním denne udržiavali spojenie v modlitbách, aby sme sa sýtili jeho Slovom, aby sme hlboko uvažovali o jeho Slove a jeho mocnej starostlivosti, aby sme ho chválili piesňami pri spoločných bohoslužbách a aby sme sa zapojili do misijného poslania cirkvi. Sme tiež povolaní nasledovať Kristov príklad v súcitnej službe napĺňania telesných, duševných, spoločenských, emocionálnych a duchovných potrieb ľudí. Keď sa budeme venovať službe lásky tým, ktorí žijú okolo nás a budeme svedkami o jeho spasení, jeho ustavičná prítomnosť prostredníctvom Ducha Svätého premení každý okamih a každú úlohu na duchovnú skúsenosť. (1 Par 29,11; Ž 1,1.2; 23,4; Ž 77,11.12; Mat 20,25–28; 25,31–46; Luk 10,17–20;
Ján 20,21; Rim 8,38.39; 2 Kor 3,17.18; Gal 5,22–25; Ef 5,19.20; 6,12–18; Fil 3,7–14; Kol 1,13.14; 2,6.14.15; 1 Tes 5,16–18.23; Žid 10,25; Jak 1,27; 2 Pet 2,9; 3,18; 1 Ján 4,4)

12. Cirkev

Cirkev je spoločenstvo veriacich, ktorí vyznávajú Ježiša ako Pána a Spasiteľa. V nadväznosti na starozákonný Boží ľud sme povolaní zo sveta k spoločnej bohoslužbe, k vzájomnému spoločenstvu, k vzdelávaniu sa v Božom slove, k sláveniu Večere Pánovej, k službe ľudstvu a celosvetovému zvestovaniu evanjelia. Cirkev prijíma svoju autoritu od Krista, ktorý je vteleným Slovom, zjaveným v Písme. Cirkev je Božia rodina. Jej členovia, ktorých Boh prijal za svoje deti, žijú na základe novej zmluvy. Cirkev je spoločenstvo viery, Kristovo telo, ktorého hlavou je sám Ježiš Kristus. Cirkev je nevesta, za ktorú Kristus zomrel, aby ju mohol posvätiť a očistiť. keď sa vráti ako Víťaz, budú pred neho postavení verní všetkých vekov, ktorých vykúpil svojou krvou, bude to slávna cirkev bez poškvrny a vrásky, svätá a bez úhony. (1 Moj 12,1–3; 2 Moj 19,3–7; Mat 16,13–20; 18,18; 28,19.20; Sk 2,38–42; 7,38; 1 Kor 1,2; Ef 1,22.23; 2,19–22; 3,8–11; 5,23–27; Kol 1,17.18; 1 Pet 2,9)

13. Ostatok a jej poslanie

Univerzálnu cirkev tvoria všetci tí, ktorí skutočne veria v Krista. V posledných dňoch, v čase rozsiahleho odpadnutia, bol ostatok cirkvi povolaný zachovávať Božie prikázania a vieru Ježišovu. Tento ostatok oznamuje príchod hodiny súdu, zvestuje, že spasenie je možné len v Ježišovi Kristovi a hlása blízkosť jeho druhého príchodu. Toto zvestovanie symbolizujú traja anjeli zo 14. kapitoly Zjavenia. Súčasne prebieha v nebi súd a na zemi sú výsledkom zvestovania pokánie a náprava. Každý veriaci je povolaný k osobnej účasti na tomto celosvetovom svedectve. (Dan 7,9–14; Iz 1,9; 11,11; Jer 23,3; Mich 2,12; 2 Kor 5,10; 1 Pet 1,16–19; 4,17; 2 Pet 3,10–14; Júda 3,14; Zj 12,17; 14,6–12; 18,1–4.)

14. Jednota Kristovho tela

Cirkev je jedno telo s mnohými údmi, ktoré Boh povoláva z každého národa, pokolenia, jazyka a ľudu. V Kristovi sme nové stvorenie. Nesmú nás deliť rasové, kultúrne, vzdelanostné a národnostné rozdiely alebo rozdiely medzi vysokými a nízkymi spoločenskými vrstvami, bohatými a chudobnými, medzi mužom a ženou. Všetci sme si rovní v Kristovi, ktorý nás jedným Duchom spojil so sebou a jedného s druhým, nestranne a bez výhrad si máme navzájom slúžiť. Vďaka zjaveniu Ježiša Krista v Písme máme podiel na rovnakej viere a nádeji a hlásame všetkým jednotné svedectvo. Táto jednota má svoj zdroj v jednote trojjediného Boha, ktorý nás prijal za svoje deti. (Ž 133,1; Mat 28,19.20; Ján 17,20–23; Sk 17,26.27; Rim 12,4.5; 1 Kor 12,12–14; 2 Kor 5,16.17; Gal 3,27.29; Ef 2,13–16; 4,3–6, 11–16; Kol 3,10–15)

15. Krst

Krstom vyznávame svoju vieru v smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a svedčíme, že sme zomreli hriechu a chceme žiť novým životom. Takto uznávame Krista za Pána a Spasiteľa, stávame sa jeho ľudom a sme prijatí za členov jeho cirkvi. Krst je symbolom nášho spojenia s Kristom, odpustenia našich hriechov i toho, že sme prijali Ducha Svätého. Je potvrdením viery v Ježiša Krista, ako aj znamením pokánia a koná sa ponorením do vody. Krst nasleduje po dôkladnom vyučovaní z Biblie a prijatí jej učenia. (Mat 28,19.20; Sk 2,38; 16,30–33; 22,16; Rim 6,1–6;
Gal 3,27; Kol 2,12.13)

16. Večera Pánova

Večera Pánova je účasťou na symboloch Ježišovho tela a krvi ako vyjadrenie viery v neho, nášho Pána a Spasiteľa. V tomto prežívaní spoločenstva je prítomný Kristus, ktorý sa stretáva so svojím ľudom a posilňuje ho. Svojou účasťou radostne zvestujeme význam Kristovej smrti, kým nepríde. Príprava na túto Večeru zahŕňa skúmanie vlastného svedomia, pokánie a vyznanie hriechov. Kristus ustanovil umývanie nôh ako symbol nového očistenia a výraz ochoty vzájomne si slúžiť v kresťanskej pokore a zjednotiť svoje srdcia v láske. Večera Pánova je otvorená všetkým veriacim kresťanom. (Mat 26,17–30; Ján 6,48–63; 13,1–17; 1 Kor 10,16.17; 11,23–30; Zj 3,20)

17. Duchovné dary a služby

Boh udeľuje všetkým členom cirkvi v každej dobe duchovné dary, ktoré má každý člen s láskou použiť v službe pre spoločné dobro cirkvi a ľudstva. Pôsobením Ducha Svätého, ktorý obdarúva každého člena podľa svojej vôle, prejavujú sa tieto dary vo všetkých schopnostiach a služobnostiach, ktoré cirkev potrebuje na splnenie Bohom určených povinností. Podľa Písma patria medzi dary Ducha: viera, uzdravovanie, proroctvá, zvestovanie, vyučovanie, spravovanie, zmierovanie, milosrdenstvo, sebaobetavá služba, láskavá ochota pomáhať ľuďom a povzbudzovať ich. Niektorých členov cirkvi Boh povolal a Duchom uschopnil na splnenie pastoračných, evanjelizačných, apoštolských a učiteľských úloh, aby pripravil členov na službu, na vzdelanie cirkvi k duchovnej zrelosti, na podporu jednoty viery a poznania Boha. Ak používajú členovia tieto dary ako verní hospodári rozmanitej Božej milosti, je cirkev chránená pred ničivým vplyvom falošného učenia, rastie Božím rastom a buduje sa vo viere a láske. (Sk 6,1–7; Rim 12,4–8; 1 Kor 12,9–11.27.28; Ef 4,8.11–16; 1 Tim 3,1–13; 1 Pet 4,10.11)

18. Dar proroctva

Písmo dosvedčuje, že jedným z darov Ducha Svätého je dar proroctva. Tento dar je príznačný pre cirkev ostatku a veríme, že sa prejavil sa v diele E. G. Whiteovej. Jej spisy prehovárajú s prorockou autoritou a sú pre cirkev pomocou, usmernením, poučením i napomenutím. Jasne tiež potvrdzujú, že Písmo je meradlom, ktorým treba posudzovať každé učenie i každú skúsenosť. (4 Moj 12,6; 2 Par 20,20; Ám 3,7; Joel 2,28.29; Sk 2,14–21; 2 Tim 3,16.17; Žid 1,1–3; Zj 12,17; 19,10; 22,8.9)

19. Boží zákon

Veľké zásady Božieho zákona sú vyjadrené v Desatore a Ježiš Kristus ich predstavil svojím životom. Vyjadrujú Božiu lásku, vôľu a úmysly týkajúce sa ľudského správania a vzťahov. Sú záväzné pre všetkých ľudí v každej dobe. Tieto príkazy sú základom Božej zmluvy s jeho ľudom i meradlom na Božom súde. Pôsobením Ducha Svätého odhaľujú hriech a prebúdzajú vedomie potreby Spasiteľa. Spasenie je len z milosti, nie zo skutkov, ale jeho ovocím je poslušnosť prikázaniam, ktorá rozvíja kresťanský charakter a dáva vnútorné uspokojenie. Je svedectvom našej lásky k Pánovi a nášho záujmu o spolublížnych. Poslušnosť viery dokazuje Kristovu moc premeniť život, a tým umocňuje kresťanské svedectvo. (2 Moj 20,1–17; 5 Moj 28,1–14; Ž 19,8–15; 40,8.9; Mat 5,17–20; 22,36–40; Ján 14,15; 15,7–10; Rim 8,3.4; Ef 2,8–10; Žid 8,8–10; 1 Ján 2,3; 5,3; Zj 12,17; 14,12)

20. Sobota

Milostivý Stvoriteľ po šiestich stvoriteľských dňoch odpočinul v siedmy deň a ustanovil sobotu pre všetkých ľudí ako pamiatku stvorenia. Štvrté prikázanie Božieho nezmeniteľného zákona vyžaduje zachovávanie siedmeho dňa ako dňa odpočinku, bohoslužby a služby v súlade s učením a konaním Ježiša Krista, Pána soboty. Sobota je dňom radostného spoločenstva s Bohom a medzi veriacimi navzájom. Je symbolom nášho vykúpenia v Kristovi, znamením nášho posvätenia, znakom našej oddanosti Bohu i predzvesťou večnej budúcnosti v Božom kráľovstve. Sobota je trvalým znamením večnej zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom. Radostné zachovávanie tohto posvätného času od večera do večera (od západu do západu slnka) je oslavou Boha a jeho stvoriteľských aj vykupiteľských činov. (1 Moj 2,1–3; 2 Moj 20,8–11; 31,13–17; 3 Moj 23,32; 5 Moj 5,12–15; Iz 56,5.6; 58,13.14; Ez 20,12.20; Mat 12,1–12; Mar 1,32; Luk 4,16; Žid 4,1–11)

21. Kresťanské správcovstvo

Sme Božími správcami. Boh nám zveril čas i príležitosti, schopnosti i majetok, dary zeme i prírodné zdroje. Sme Bohu zodpovední za ich správne používanie. Božie vlastníctvo uznávame vernou službou Bohu a blížnym, odovzdávaním desiatku a dobrovoľných darov na zvestovanie evanjelia a na podporu a rozvoj cirkvi. Kresťanské správcovstvo je prednosť, ktorú nám Boh daroval, aby sme rástli v láske a víťazili nad sebectvom a lakomstvom. Kresťania majú radosť, keď majú iní prospech z ich verného hospodárenia. (1 Moj 1,26–28; 2,15; 1 Par 29,14; Hag 1,3–11; Mal 3,8–12; Mat 23,23; Rim 15,26.27; 1 Kor 9,9–14; 2 Kor 8,1–15; 9,7)

22. Kresťanský spôsob života

Sme povolaní, aby sme žili zbožne, zmýšľali, cítili a konali vo všetkých oblastiach nášho osobného i spoločenského života v súlade so zásadami Písma. Aby Duch Svätý v nás mohol utvárať charakter nášho Pána, zúčastňujeme sa len na tom, bude podporovať kresťanskú čistotu, zdravie a radosť v našom živote. To znamená, že aj naše zábavy a činnosť vo voľnom čase sa riadia normami kresťanského vkusu a krásy. Pri všetkom rešpektovaní kultúrnych odlišností má byť náš odev jednoduchý, skromný a čistý, ako sa sluší na ľudí, ktorých krása nespočíva vo vonkajších ozdobách, ale v ozdobe šľachetného a tichého ducha. Máme sa rozumne starať o svoje telo ako o chrám Ducha Svätého. Okrem primeraného pohybu a odpočinku máme dodávať telu najzdravšiu stravu, akú môžeme pripraviť, a zdržiavať sa tých pokrmov, ktoré Písmo označuje za nečisté. Alkoholické nápoje, tabak, nezodpovedné užívanie drog a narkotík škodí nášmu telu, preto ich nemáme užívať. Namiesto toho sa máme zapojiť do všetkého, čo našu myseľ i telo podriaďuje Kristovi, ktorý má záujem o naše zdravie, radosť a šťastie. (1 Moj 7,2; 2 Moj 20,15; 3 Moj 11,1–47; Ž 106,3; Rim 12,1.2; 1 Kor 6,19.20; 10,31; 2 Kor 6,14–7,1; 10,5; Ef 5,1–21; Fil 2,4; 4,8; 1 Tim 2,9.10; Tít 2,11.12; 1 Pet 3,1–4; 1 Ján 2,6; 3J 2)

23. Manželstvo a rodina

Manželstvo ustanovil Boh v raji a Ježiš ho potvrdil ako celoživotné spojenie muža a ženy v spoločenstve lásky. Manželský sľub koná kresťan tak Bohu, ako aj svojmu životnému partnerovi. Do kresťanského manželstva by mali vstupovať len muž a žena rovnakého vyznania. Vzájomná láska, úcta, rešpekt a zodpovednosť sú spojivom tohto zväzku, ktorý má zrkadliť lásku, svätosť, dôveru a trvanlivosť vzťahu medzi Kristom a jeho cirkvou. O rozvode Ježiš Kristus učil, že ten, kto sa rozvádza (s výnimkou smilstva partnera) a uzatvára nový manželský zväzok, dopúšťa sa cudzoložstva. Aj keď niektoré rodinné zväzky nie sú ideálne, muž a žena, ktorí sa v Kristovi odovzdávajú v manželstve jeden druhému, môžu pod vplyvom Ducha Svätého a starostlivosťou cirkvi dosiahnuť jednotu lásky. Boh žehná rodine a chce, aby si jej členovia vzájomne pomáhali k úplnej zrelosti. Upevňovanie súdržnosti rodiny je jedným z cieľov posolstva evanjelia pre poslednú dobu. Rodičia majú viesť svoje deti, aby milovali a poslúchali Boha. Svojím príkladom a slovami ich majú učiť, že Kristus je láskavý, vždy vľúdny a starostlivý sprievodca, ktorý si praje, aby sa stali časťami jeho tela, členmi Božej rodiny, ktorej súčasťou sú slobodní aj ľudia v manželskom zväzku. (1 Moj 2,18–25; 2 Moj 20,12; 5 Moj 6,5–9; Prísl 22,6; Mal 4,5.6; Mat 5,31.32; 19,3–9.12; Mar 10,11.12; Ján 2,1–11; 1 Kor 7,7.10.11; 2 Kor 6,14; Ef 5,21–33; 6,1–4)

24. Kristova služba v nebeskej svätyni

V nebi je svätyňa, pravý svätostánok, ktorého staviteľom je Pán, a nie človek. V ňom Kristus slúži v náš prospech, sprístupňuje veriacim požehnanie svojej zmierujúcej obete, prinesenej raz navždy na kríži. Po svojom nanebovstúpení bol Kristus uvedený do úradu ako náš slávny Veľkňaz a začal prostrednícku službu, ktorej predobrazom bola služba veľkňaza v prvom oddelení pozemskej svätyne. V roku 1844, na konci prorockého obdobia 2300 dní (rokov), prešiel k druhej a záverečnej fáze svojej zmierujúcej služby, ktorej predobrazom bola služba veľkňaza v svätyni svätých v pozemskej svätyni. Je to dielo vyšetrujúceho súdu, ktorý je súčasťou záverečného odstraňovania všetkého hriechu. Predobrazom tejto skutočnosti bolo očisťovanie starodávnej židovskej svätyne v Deň zmierenia. V predobraznej službe bola svätyňa očistená krvou obetí zvierat, ale nebeské skutočnosti sa očisťujú dokonalou obeťou Ježišovej krvi. Vyšetrujúci súd odhaľuje nebeským bytostiam, kto z mŕtvych zosnul v Kristovi, a preto je v ňom uznaný hodným mať podiel na prvom vzkriesení. Tento súd tiež ukazuje, kto z živých zostáva v Kristovi, zachováva Božie prikázania a vieru Ježiša Krista, a preto je v ňom pripravený na vstup do večného kráľovstva. Tento súd obhajuje Božiu spravodlivosť, zachraňujúcu tých, ktorí veria v Ježiša Krista. Vyhlasuje, že ľudia, ktorí zostali Bohu verní, dostanú kráľovstvo. Dovŕšenie Kristovej služby v nebeskej svätyni bude pre ľudí pred druhým adventom znamenať ukončenie doby milosti. (3 Moj 16; 4 Moj 14,34; Ez 4,6; Dan 7,9–27; 8,13.14; 9, 24–27; Žid 1,3; 2,16.17; 4,14–16; 8,1–5; 9,11–28; 10,19–22; Zj 8,3–5; 11,19; 14,6.7; 20,12; 14,12; 22,11.12)

25. Druhý príchod Ježiša Krista

Druhý príchod Ježiša Krista je kresťanskou nádejou cirkvi, slávnym vyvrcholením evanjelia. Spasiteľov príchod bude doslovný, osobný, viditeľný a celosvetový. Pri Kristovom návrate spravodliví mŕtvi budú vzkriesení a spolu so spravodlivými živými budú oslávení a vzatí do neba, kým nespravodliví zomrú. Naplnenie väčšiny proroctiev a súčasný stav sveta naznačujú, že Kristov príchod je blízko. Boh nám nezjavil čas tejto udalosti, ale nabáda nás, aby sme boli stále pripravení. (Mat 24; Mar 13; Luk 21; Ján 14,1–3; Sk 1,9–11; 1 Kor 15,51–54; 1 Tes 4,13–18; 5,1–6; 2 Tes 1,7–10; 2,8; 2 Tim 3,1–5; Tít 2,13; Žid 9,28; Zj 1,7; 14,14–20; 19,11–21)

26. Smrť a vzkriesenie

Dôsledkom hriechu je smrť. Boh, ktorý jediný je nesmrteľný, však svojim vykúpeným dá večný život. Až do dňa príchodu Pána je smrť pre všetkých ľudí stavom nevedomia. Keď sa zjaví Kristus, ktorý je naším životom, vzkriesení spravodliví a živí spravodliví budú oslávení a uchvátení v ústrety svojmu Pánovi. Druhé vzkriesenie, vzkriesenie nespravodlivých, bude o tisíc rokov neskôr. (Jób 19,25–27; Ž 146,3.4; Kaz 9,5.6.10; Dan 12,2.13; Iz 25,8; Ján 5,28.29; 11,11–14; Rim 6,23; 1 Kor 15,51–54; Kol 3,4; 1 Tes 4,13–17; 1 Tim 6,15.16; Zj 20,1–10)

27. Tisícročie a koniec hriechu

Milénium znamená tisícročnú vládu Ježiša Krista s jeho svätými v nebi v čase medzi prvým a druhým vzkriesením. V tejto dobe budú bezbožní mŕtvi súdení; zem bude úplne pustá, bez živých ľudí, obývať ju bude satan a jeho anjeli. Na konci tohto obdobia Kristus so svojimi svätými i so svätým mestom zostúpi z neba na zem. Vtedy budú vzkriesení nespravodliví mŕtvi, ktorí spolu so satanom a jeho anjelmi obkľúčia Božie mesto, no oheň od Boha ich spáli a očistí zem. Takto bude vesmír naveky zbavený hriechu a hriešnikov. (Jer 4,23–26; Ez 28,18.19; Mal 4,1; 1 Kor 6,2.3; Zj 20; 21,1–5)

28. Nová zem

Na novej zemi, kde prebýva spravodlivosť, Boh poskytne vykúpeným trvalý domov, dokonalé prostredie pre večný život, lásku, radosť a vzdelávanie vo svojej prítomnosti. Boh sám tam bude prebývať so svojím ľuďom a utrpenie ani smrť tam už nebudú. Veľký spor sa skončí a hriech už nebude. Všetko živé a neživé bude zvestovať, že Boh je láska. A Boh bude vládnuť na veky. Amen. (Iz 35; 65,17–25; Mat 5,5; 2 Pet 3,13; Zj 11,15; 21,1–7; 22,1–5)