Rok 1956.
Na jednej škole pod Tatrami sedela v triede PŠ Chem skupina dievčat.
Lúčili sa s spolužiačkou, ktorá musela odísť zo školy. (Patrila medzi dobre žiačky), príčina bola však iná. Bola “sobotistka”, nevedeli sme (som) pochopiť prečo kvôli sobote odišla zo školy.
Prešli roky..
V istom meste na Horehroní na siedmom poschodí zazvonil mladý muž s veľkou taškou.
Po dlhšom dohovárani som mu otvorila pretože som zistila že v nej má plno kníh.
A tu sa to začalo. Knihy od Whiteovej – postupne všetky. Poznávanie biblie a “advetistov”. Pokračovanie štúdia Biblie – už aj s manželom a priateľom, ktorý nás viedol ďalej v poznávaní nášho Pána, tej veľkej lásky, obetovania – všetkého o čom biblia hovorí. Až ku krstu, potom čo sme “odovzdali svoje srdcia Ježišovi”. Vtedy som pochopila, prečo to “Vierka” urobila. Vtedy som mala ešte jednu túžbu, povedať jej, že som ju už pochopila.
Na konferencii v podtatranskom meste sme sa aj stretli, a ja som jej mohla povedať, že jej už rozumiem, prečo to bolo pre ňu vtedy pred rokmi tak dôležité.
A.S.
